Nebudeme si klamať. Mám už 24 rokov a tým pádom aj niečo odžité. Tento rok bol pre mňa celkom namáhavý a moja dvadsaťtrojka je už za mnou. Pevne verím, že tento rok mi prinesie o niečo viac šťastia. Aspoň o trošku, prosím.
Rok 2020, počas ktorého som mala 23 rokov ubehol ako voda. Január, február, karanténa, leto, karanténa, Vianoce. Asi takto extrémne rýchlo.
Počas uplynulých dvanástich mesiacov som prišla na to, že:
- pevnú lásku a priateľstvo neobmedzí ani karanténa, ani problémy,
- dokážem urobiť dosť dobré kysnuté cesto, ktoré som roky pred tým nevedela robiť,
- byť sama doma je super, ale byť v práci s kolegami je ešte superskejšie,
- za rok dokážem prečítať aj viac ako 12 kníh, dokonca dve mali cez 200 strán (tlieskam si).
Okrem týchto štyroch vecí som prišla na to, že naozaj najcennejšie je zdravie mojich blízkych a žiadne dary ani peniaze nikomu nepomôžu, ani ho dokonca nepotešia. Krátkodobo určite, ale dlhodobo je jedno koľko máte peňazí. Ak nemáte zdravie, tak ani za peniaze si niektoré lieky nekúpite.
Tento rok nielen svet postihla korona, ale aj našu rodinu.
Po celoštátnom plošnom testovaní prostredníctvom antigénového testu našli môjho tata pozitívneho. Nemal, našťastie, žiadne príznaky počas celej karantény, dokonca aj ja s mamou sme boli negatívne na PCR testovaní. Ako je to možné? Najskôr sme si mysleli, že to bol len omyl a určite nie je pozitívny. Neskôr však bolo ďalších približne 10 jeho kolegov pozitívnych, tak to bolo jasné. Mali sme doma koronu a našťastie sme ju nedostali. Ako je to možné? Tata sme hneď izolovali do jednej izby a nosili sme mu jedlo. Bolo to ťažké, no prežili sme. Podstatné je, že jemu sa nič nestalo.
Okrem korony mňa osobne postihol ďalší neduh.
S mojim priateľom sme od seba väčšiu časť roka, pretože nebývame v jednom meste, ba dokonca každý na druhej strane krajiny. Áno, aspoň raz mesačne sa snažíme stretnúť tým štýlom, že raz som ja u nich a raz on u nás. Je to náročné, keďže cesta trvá približne 7 hodín, ale stojí to za to. Je to taká skúška vzťahu, kedy si povieš, že ti za to ten človek stojí a nejaká korona spoločne s odlúčením ti nezničí vzťah. Týmto rokom predsa život nekončí (dúfam).
Tento rok som prišla na to, že neviem čo by som už robila bez práce.
Jasné, našlo by sa plno vecí. Ale neviem si predstaviť, že celé dni by som len sedela doma a nemala žiadnu interakciu s inými ľuďmi. Môžem našťastie prehlásiť, že mám super kolegyne a kolegov, ktorí dokážu spríjemniť dni. Sama by som sa doma toľko nenasmiala. Je fajn, že mám prácu, v ktorej môžem byť sama sebou, nemusím nosiť každý deň blúzku, lodičky, či mať presne nalakované nechty podľa korporátnych farieb. Dalo by sa to vydržať, ale predsa byť sám sebou je úplne super.
Roku 2020 som vďačná za všetky dobré i krušné chvíle. Nemám rada klišé vetu ,,aj to zlé je na niečo dobré“, ale je to tak. Dúfam však v to, že budúci rok, 2021, bude o niečo lepší a prinesie mi viac šťastia do života, ako zlosti a nepríjemných dní.
Foto: unsplash.com
