Pár ľudí vie, že už piaty rok študujem marketing na FMK UCM a takisto pár rokov sa v ňom veľmi opatrnými krôčikmi pohybujem. Tým sa, samozrejme, nechválim. Vďaka štúdiu marketingu som pochopila, že reklama a médiá fungujú trošku inak ako si myslíme. Ďalej som však zistila, že marketéri sa tak trochu začínajú podobať medikom a právnikom.
Kedysi študenti medicíny a práva všetkým dávali veľmi jasne najavo, kto je lepší študent a kto urobil pre svoje štúdium viac. To by bolo v poriadku. Lekára predsa nemôže robiť niekto, kto nevie poriadne ani anatómiu tela. Mám však taký pocit, že čím dlhšie sa pohybujem v marketingu, tým viac začínam spoznávať ľudí, ktorí nie sú príliš sebakritickí.
Všetkým rozprávajú na akých projektoch pracujú, akých super klientov má ich agentúra, ako dlho nespia lebo nestíhajú svoju prácu, ako veľmi by chceli mať ,,toľko“ voľného času ako iní ľudia, ktorí nepracujú v marketingu. Tento článok nebude hejtom na marketérov. Samozrejme, veľa ľudí je naozaj kvalitných a za svoju prácu sa nemusia hanbiť, pretože ju robia tak, ako majú. Nemusia ju pred nikým obhajovať a vysvetľovať, že je to vlastne trochu inak a to, že vy tomu nerozumiete neznamená, že daná reklama má nedostatky.
Trošku sebakritiky by nezaškodilo
Začnime najskôr pojmom sebakritika. Sebakritika je podľa slovníka slovenského jazyka ženského rodu a znamená kritický postoj k sebe samému, k vlastnej práci a konaniu. Sebakritika predstavuje nezaujaté hodnotenie seba samého.
Ak marketérom niekto povie svoj vlastný názor k ich práci, ktorý je odlišný od pohľadu tvorcu diela, je vo väčšine prípadov automaticky zosmiešňovaný, že tomu nerozumie, že to tak vôbec nie je, že nie je cieľovou skupinou, že si nevšimol hlavnú myšlienku atď. atď.
Tí lepší marketéri príjmu konštruktívnu kritiku, vytvoria si o nej svoj vlastný úsudok na základe ďalšej konverzácie a prípadné nedostatky použijú pri ďalšej práci. Je to klasický priebeh zlepšovania. To isté platí aj pri iných povolaniach, pretože nikto nie je dokonalý.
Trošku sebakritiky by nezaškodilo, samozrejme, všetkým ľuďom
Povyšovať sa na základe svojej práce je trochu prízemné. Všetci sme koniec koncov iba ľudia z mäsa a kostí. Na základe sebakritiky sa dokážeme posúvať ďalej a zlepšovať svoje schopnosti a zručnosti. Ak nám niekto povie, že niečo robíme zle, skúsme to napraviť a nie hneď vybuchnúť. Skúsme sa najskôr zamyslieť sami nad sebou a potom vyjadriť odpoveď bez akýchkoľvek emočných výpadkov, nebodaj použitím vulgarizmov a urážok. Verejné používanie vulgarizmov naozaj nie je znakom profesionality. Skôr opaku.
Marketéri už schytali svoju nálož. Prečo by sme mali byť sebakritickí?
Teraz by som prešla ku všeobecnej človečine. V poslednej dobe sa povyšujú snáď všetci nad všetkými. Pracujúci nad študentmi, stredoškoláci nad žiakmi základnej školy, normálne pracujúci nad ľuďmi na homeoffice, vláda nad ľudom. Je veľmi smutné, kam speje zmýšľanie ľudí. Keď sa nad tým zamyslíme, nikto nie je niečo viac. Každý má istú dávku vedomostí, ktoré môže ďalej rozvíjať. Každý má svoje skúsenosti, ktoré môže ďalej obohacovať. Nikto však nežije život toho druhého, a preto by sme sa občas mohli sebakriticky pozastaviť sami nad sebou. V tom lepšom prípade i empaticky sa pozrieť na život toho, koho kritizujeme. Možno práve v tejto chvíli prídete na to, kým ste. Prehrajte si spätne svoje správanie v určitých situáciách.
Nikdy nezabudnite aplikovať poznatky zistené zo sebakritického pohľadu
Nemusíte si teraz v duchu nadávať. Stačí, ak svoje negatívne vlastnosti vylepšíte, prípadne úplne odstránite. Sebakritika slúži na to, aby ste si sami, najlepšie objektívne, zhodnotili to, čo robíte, ako sa správate, či konáte dobre, alebo zle. Podstatné je, aby ste boli so sebou spokojní. Ale naozaj spokojní.
Foto: Unsplash.com
